Naša spoločnosť má zahraničných akcionárov. Firemná kultúra je neformálna a tomu zodpovedá aj naša komunikácia. Nedávno u nás začala pôsobiť odborová organizácia. Spolupráca medzi našou spoločnosťou a zástupcami odborovej organizácie sa zatiaľ len formuje a ešte nemáme zabehnuté postupy. Komunikácia s odbormi vychádza z našej firemnej kultúry. Pozvánky na prerokovanie výpovedí so zástupcami odborov posielame vecné a stručné a uvádzame v nich len to, kedy sa stretnutie uskutoční a že pôjde o prerokovanie výpovedí. V pozvánkach neuvádzame, ktorých zamestnancov sa výpoveď týka, ani dôvod výpovede, a nepripájame ani samotné znenie výpovedí. Tieto informácie so zástupcami odborov zdieľame až na samotnom stretnutí. Stretli sme sa však s názorom, že takéto pozvánky sú nedostatočné a že kvôli tomu môže byť prerokovanie výpovedí neplatné. Pozvánka vraj musí byť formalizovaná a musí obsahovať konkrétne údaje o zamestnancovi, dôvod výpovede a dokonca aj samotné znenie výpovede. Je to pravda a hrozí neplatnosť výpovedí prerokovaných na základe takýchto pozvánok?
Podľa nášho názoru by súd rozhodnúť o neplatnosti výpovede len z dôvodu, že pozvánka na prerokovanie výpovede s odbormi neobsahovala identifikáciu zamestnanca a bližšie údaje o dôvodoch výpovede, nemal. To za predpokladu, že sa samotné stretnutie so zástupcami odborov naozaj uskutočnilo a nedošlo len k uplatneniu tzv. fikcie prerokovania výpovede uplynutím zákonnej lehoty.
Zákonník práce v druhej vete uvádza, že žiadosť o prerokovanie (ktorú môžeme označiť synonymom pozvánka) by mala byť písomná: „Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.“
Zákonník práce však neustanovuje aký má mať pozvánka na prerokovanie (t.j. žiadosť o prerokovanie výpovede) obsah. V Zákonníku práce v tejto súvislosti nenájdeme ani sankciu neplatnosti právneho úkonu pre prípad nedodržania písomnej formy žiadosti. Z § 17 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že pracovno-právny úkon je pre nedostatok formy neplatný, len ak to Zákonník práce alebo iný predpis výslovne upravuje. Preto by nespôsobovalo neplatnosť prerokovania výpovede, ak by nedošlo k doručeniu písomnej pozvánky, no prerokovanie by sa uskutočnilo. Rovnako by nespôsobovalo neplatnosť prerokovania výpovede, ak by sa prerokovanie aj neuskutočnilo, no zamestnávateľ by preukázal, že zástupcovia boli pozvaní napríklad ústne (aj keď takýto prípad by sa pravdepodobne preukazoval ťažšie).
Zmyslom povinnosti doručiť zástupcom zamestnancov pozvánku je oboznámiť ich s úmyslom zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer s niektorým zo zamestnancov a poskytnúť im možnosť získať v tejto súvislosti informácie a možnosť k tejto veci sa vyjadriť.
Písomná forma žiadosti o prerokovanie a jej obsah má zásadný význam len vtedy (a len vtedy prichádza do úvahy napadnutie platnosti prerokovania výpovede a tým aj napadnutie platnosti výpovede ako takej), ak k samotnému stretnutiu zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľa nedôjde a uplatní sa fikcia prerokovania výpovede. Fikcia prerokovania vyplýva z druhej vety § 74 Zákonníka práce citovanej vyššie a znamená, že ak sa prerokovanie v zákonom stanovených lehotách neuskutoční, má sa za to, že sa prerokovanie konalo.
V prípade uplatnenia fikcie prerokovania výpovede má význam, aby sa zástupcovia zamestnancov už zo samotnej písomnej žiadosti dozvedeli to, čo by sa inak mohli dozvedieť na prerokovaní, ak by sa konalo. Ak by sa to totiž zo žiadosti o prerokovanie nedozvedeli, mali by dôvod tvrdiť, že neboli dostatočne informovaní a nemohli vyhodnotiť, či má ich účasť na stretnutí zmysel. Hoci ani s touto interpretáciou nemusíme úplne súhlasiť (pretože ak sa odbory chceli dozvedieť potrebné informácie, mohli sa prerokovania zúčastniť, ak naň boli riadne pozvaní), takýmto spôsobom rozhodujú slovenské súdy. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že žiadosť o prerokovanie výpovedí musí obsahovať bližšie informácie o predmete prerokovania v prípade, ak sa uplatní fikcia prerokovania výpovede.
Preto, ak prichádza do úvahy situácia, že u Vás k stretnutiu zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľa nedôjde a uplatní sa len fikcia prerokovania, je vhodné, aby mala pozvánka písomnú formu a aby obsahovala podstatné informácie o predmete prerokovania. Teda, kedy a kde sa prerokovanie uskutoční, komu a kedy sa má výpoveď doručovať a z akého výpovedného dôvodu. Ani v takom prípade však nie je potrebné, aby prílohou k žiadosti o prerokovanie bolo samotné znenie výpovede. Stačí identifikácia zamestnanca, dôvod výpovede a jeho vymedzenie v súlade s § 61 ods. 2 Zákonníka práce (vymedzenie skutkového dôvodu výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom).
Ak sa však prerokovanie výpovede uskutoční (či už osobne alebo online) a zástupcovia zamestnancov budú na stretnutí informovaní o všetkých uvedených skutočnostiach, nie je potrebné, aby tieto skutočnosti obsahovala pozvánka. Platnosť prerokovania výpovede v takomto prípade nebude napadnuteľná z dôvodu, že pozvánka je stručná a neformálna. Rozhodujúce je, že na prerokovaní dostanú odbory informácie o dôvodoch výpovede a o identite zamestnancov, ktorým sa bude výpoveď doručovať a budú mať príležitosť vyjadriť sa k nim.
Tento záver je v súlade aj so súčasným spôsobom fungovania firiem, kedy sa dôraz kladie skôr na obsah ako na formu úkonov. Časový tlak na zamestnávateľov je podstatne vyšší a personálne oddelenia nemusia mať kapacitu na vytváranie formalizovaných pozvánok a uvádzanie všetkých podrobností v nich. Okrem toho, ak je zrejmé, že sa prerokovanie uskutoční, je aj z hľadiska ochrany osobných údajov a citlivých informácií (kto a kedy sa bude prepúšťať) vhodnejšie, aby sa tieto informácie neposielali písomne, ale aby sa prerokovali až na samotnom stretnutí zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľa v ústnej forme.
Ak by vznikol spor o tom, či sa na prerokovaní zástupcovia zamestnancov skutočne dozvedeli, komu sa bude doručovať výpoveď a z akého dôvodu, dá sa to pred súdom preukázať výpoveďami svedkov – či už zástupcov odborovej organizácie alebo zástupcov zamestnávateľa, ktorí sa stretnutia zúčastnili. To je dôležité najmä vtedy, ak sa z prerokovania nevyhotovuje zápisnica zachytávajúca jeho obsah.
