Pracujem v organizácii, ktorá je povinná sprístupňovať informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V poslednom období sa u nás výrazne zvýšil počet infožiadostí. Keďže pracujem na oddelení, ktorého sa sprístupňovanie informácií týka najviac, zamestnávateľ ma poveril vybavovaním týchto žiadostí. V niektorých prípadoch sa rozhodneme informácie nesprístupniť – či už preto, že ide o žiadosti podávané zjavne fiktívnymi osobami, ktorých identitu nevieme overiť, alebo preto, že žiadatelia sledujú evidentne iné ciele, ako je kontrola hospodárenia s verejnými zdrojmi. Často si takto napríklad vylepšujú svoju pozíciu vo verejných obstarávaniach alebo získavajú konkurenčné výhody. Ak informácie nesprístupníme, je to rozhodnutie môjho zamestnávateľa, ale ja sa s ním stotožňujem a podľa toho aj postupujem. Obávam sa však, či za zneprístupnenie informácií nemôžem byť braná na zodpovednosť priamo ja, ako osoba, ktorá infožiadosti vybavuje. Alebo v takýchto prípadoch zodpovedá vždy štatutár organizácie? A ak by som zodpovedná bola ja, čo mi hrozí?
Priestupková zodpovednosť na úseku práva na prístup k informáciám je upravená priamo v § 21a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (Infozákonom). Podľa tohto ustanovenia sa priestupku môže dopustiť fyzická osoba vedomým vydaním nepravdivých alebo neúplných informácií, zapríčinením porušenia práva na sprístupnenie informácií, alebo porušením inej povinnosti uloženej Infozákonom. Za porušenie môže byť podľa Infozákona uložená pokuta až do 1 650 eur, prípadne môže dôjsť k uloženiu trestu zákazu činnosti na dva roky. Priestupky na úseku prístupu k informáciám prejednávajú okresné úrady.
Priestupková zodpovednosť však nenastupuje automaticky tým, že dôjde k nesprístupneniu informácie. Platí, že okresný úrad prejednávajúci priestupok nemôže posúdiť sám, či povinná osoba bola alebo nebola povinná určitú informáciu v zmysle Infozákona sprístupniť. Aby mohla nastúpiť priestupková zodpovednosť, musí najskôr existovať právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o tom, že povinná osoba bola skutočne povinná informáciu sprístupniť.
Takéto rozhodnutie môže vydať orgán rozhodujúci o odvolaní žiadateľa proti zamietnutiu žiadosti o sprístupnenie informácií povinnou osobou. Napríklad, ak bola povinná osoba ministerstvo, ktoré žiadosť o sprístupnenie nevybavilo kladne a žiadateľ podal odvolanie, o odvolaní by rozhodoval minister. Ak by minister odvolaniu žiadateľa vyhovel a ministerstvo by napriek tomu informácie nesprístupnilo, vznikla by priestupková zodpovednosť. Druhá možnosť vzniku právoplatného rozhodnutia o povinnosti sprístupniť informácie je rozhodnutie súdu. V spomenutom príklade by takáto možnosť nastala vtedy, ak by minister ako odvolací orgán odvolaniu nevyhovel a žiadateľ o sprístupnenie informácie by sa obrátil na súd. Až keby súd právoplatne rozhodol, že ministerstvo je povinné informáciu sprístupniť, existovalo by rozhodnutie, od ktorého by sa mohla odvíjať priestupková zodpovednosť.
Znaky priestupku teda môže naplniť až nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia o tom, že povinná osoba musí požadovanú informáciu sprístupniť. Vo Vašom prípade by priestupková zodpovednosť nastúpila vtedy, ak by ste informácie nesprístupnili, žiadateľ by sa obrátil na súd, súd by rozhodol, že žiadateľ právo na sprístupnenie informácií má a Vaša organizácia by informácie nesprístupnila ani po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia súdu.
Tento výklad potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 28. júna 2012, sp. zn. 4 Sži 3/2011, v ktorom zdôraznil, že účelom priestupkovej úpravy nie je trestať povinné osoby za samotné vyjadrenie právneho názoru alebo použitie správnej úvahy pri vybavovaní infožiadosti. Posudzovanie vecnej správnosti postupu povinnej osoby nemá byť súčasťou priestupkového konania.
Dôležité tiež je, že ide o tzv. návrhový priestupok. Okresný úrad ho nemôže začať prejednávať z vlastnej iniciatívy. Konanie sa začne len na návrh odmietnutého žiadateľa o informácie, ktorý musí byť podaný najneskôr do troch mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ o priestupku dozvedel. Podávateľ návrhu na prejednanie priestupku musí označiť, koho považuje za páchateľa priestupku a kedy a akým spôsobom mal byť priestupok spáchaný. Ak tieto náležitosti v návrhu chýbajú, okresný úrad by priestupok prejednávať nemal, čo potvrdil aj Krajský súd
v Bratislave v rozsudku z 2. júla 2020, sp. zn. 6S/210/2017.
Na to, aby prichádzala do úvahy Vaša priestupková zodpovednosť, je teda potrebná existencia právoplatného rozhodnutia ukladajúceho Vašej organizácii povinnosť sprístupniť informácie, nesprístupnenie informácie zo strany Vašej napriek existencii takéhoto rozhodnutia a označenie Vás ako konkrétnej fyzickej osoby, ktorá informáciu nesprístupnila. Ak by toto všetko bolo splnené, môže okresný úrad uložiť pokutu konkrétne Vám ako fyzickej osobe poverenej vybavovaním infožiadostí. Ak by sa však preukázalo, že ste za nesprístupnenie nezodpovedali Vy, ale štatutár, prípadne iná osoba, ktorá dala príkaz na nesprístupnenie informácie, pokuta by mohla byť uložená takejto inej osobe, teda tomu na koho príkaz sa informácia nesprístupnila.
Môže sa teda stať, že Vám bude uložená pokuta 1 650 eur. Vo Vašom prípade ako zamestnankyne Vám však, podľa nášho názoru, nemôže byť uložený zákaz činnosti, pretože zákaz vykonávať zamestnanie nezodpovedá obsahu tohto trestu. Voči rozhodnutiu o uložení pokuty
v priestupkovom konaní sú k dispozícii riadne opravné prostriedky v priestupkovom konaní a po ich vyčerpaní aj správna žaloba na správny súd.
V praxi sme sa už s iniciovaním priestupkového konania zo strany žiadateľa o poskytnutie informácií stretli. Tento prípad z praxe skutočne aj skončil uložením pokuty konkrétnej zodpovednej osobe, zamestnávateľ však pokutu zodpovednej osobe preplatil.
