Sme povinná osoba podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Viacerí naši klienti sú subjekty napojené na štátny rozpočet, prípadne sú zriadené zákonom alebo sú inak súčasťou verejnej správy. Pri týchto subjektoch vykonávame spravidla zjednodušenú starostlivosť podľa § 11 zákona. Aj pri týchto klientoch však identifikujeme konečných užívateľov výhod a overujeme ich identifikáciu. Keďže vo väčšine prípadov takýchto subjektov platí, že žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v § 6a odseku 1 písm. a) zákona, považujeme za ich konečných užívateľov výhod členov štatutárneho orgánu. V poslednej dobe sa však stretávame s tým, že štatutárni zástupcovia takýchto subjektov nám odmietajú poskytnúť svoje identifikačné údaje a doklady na overenie ich identity. Argumentujú rôzne, napríklad tým, že v prípade právnických osôb zriadených zákonom povinnosť identifikovať konečného užívateľa nie je. Nič také sme však v zákone nenašli. Ako to teda je? Máme povinnosť identifikovať konečného užívateľa výhod a overiť jeho identifikáciu pri rozpočtových a príspevkových organizáciách, pri právnických osobách zriadených zákonom a pri ďalších subjektoch plniacich úlohy v oblasti verejnej správy?
Pri vami vymenovaných klientoch podľa nášho názoru naozaj nie je potrebné vykonávať identifikáciu konečných užívateľov výhod (KÚV). Týchto klientov môžeme súhrnne označiť ako subjekty verejnej správy. To, že pri nich nie je potrebné zisťovať KÚV jednoznačne vyplýva z § 10a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (AML Zákon).
V ustanovení § 10a ods.1 AML Zákona sa uvádza: „Právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy41a) a účelové združenie majetku bez právnej subjektivity sú povinné identifikovať svojho konečného užívateľa výhod a v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe viesť a priebežne aktualizovať identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod…“. Odkaz pod označením 41a smeruje na § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ten definuje, že subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií, ktorý vedie Štatistický úrad Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike a na jeho základe vedie štatistický úrad zoznam subjektov verejnej správy. Posledný zoznam subjektov verejnej správy je možné nájsť na webovom sídle štatistického úradu, v záložke Databázy a podzáložke Subjekty verejnej správy. Podľa nášho názoru, z § 10a ods. 1 AML Zákona jasne vyplýva, že všetky subjekty, ktoré sú uvedené v zozname subjektov verejnej správy vedenom štatistickým úradom nemajú povinnosť identifikovať svojho KÚV.
Ako uvádzate, vo vzťahu ku klientom napojeným na štátny rozpočet vykonávate zjednodušenú starostlivosť v zmysle AML Zákona. Pri tých klientoch, ktorí sú subjektmi zapísanými v zozname subjektov verejnej správy, je to z nášho pohľadu určite správny postup. Vyplýva to z ustanovenia § 11, ods.1 písm. d) AML Zákona: „Povinná osoba môže vykonať iba zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi s nízkym rizikom legalizácie alebo financovania terorizmu,… ak klientom je subjekt verejnej správy…“
Okrem toho, že z AML Zákona vyplýva, že KÚV sú povinní identifikovať len tie právnické osoby, ktoré nie sú subjektmi verejnej správy, z AML Zákona tiež vyplýva aj to, že identifikáciu konečných užívateľov výhod nie je potrebné vykonávať ani vtedy, ak sa vykonáva zjednodušená starostlivosť podľa § 11 AML Zákona. Pri zjednodušenej starostlivosti (§ 11 ods. 3) sa totiž vykonáva len identifikácia klienta. AML Zákon nehovorí pri zjednodušenej starostlivosti o identifikácii konečného užívateľa výhod. Pri vykonávaní zjednodušenej starostlivosti však platí od 15. 1. 2025 zmena, ktorú priniesla posledná novela AML Zákona. V zmysle tejto zmeny, sa pri vykonávaní zjednodušenej starostlivosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) AML Zákona, majú vhodným a primeraným spôsobom zaznamenať aj údaje podľa § 10 ods. 1 písm. b) a d). Teda údaje o identifikácii konečného užívateľa výhod a o zistení vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta, ako aj údaje o tom, či je klient politicky exponovanou alebo sankcionovanou osobou. To sa však netýka subjektov verejnej správy, pretože pri nich nejde o postup podľa § 11 ods. 1 písm. a) ale o postup podľa § 11 ods. 1 písm. d) AML Zákona.
Môžeme teda potvrdiť, že identifikáciu KÚV pri klientoch, ktorých menujete (teda subjektoch verejnej správy), nie je potrebné realizovať. V konečnom dôsledku je to aj celkom logické. Subjekty verejnej správy sú napojené na štátny rozpočet a konečným užívateľom výhod pri takýchto subjektoch je verejnosť alebo štát. Riziko legalizácie príjmov vnímame pri takýchto subjektoch ako nízke. Skôr je tu na mieste otázka prípadnej korupcie predstaviteľov týchto subjektov, ktorí sú často politickí nominanti. Lenže posudzovanie takýchto záležitostí je už v rovine posudzovania aktivít samotných predstaviteľov subjektov verejnej správy a ich transakcií a nie transakcií subjektov verejnej správy.
Podľa nášho názoru je v poriadku, aby ste údaje o štatutárnych zástupcoch subjektov verejnej správy pre účely identifikácie konečných užívateľov výhod nepožadovali a ani ich neoverovali.
